Srnčia zver je jedným z najrozšírenejších druhov zveri na Slovensku, žijúcim vo všetkých typoch lesov až do nadmorskej výšky 1400 metrov. Táto malá raticová zver obľubuje lesné porasty pretkané lúkami a poliami, kde si vytvára svoje ležoviská. Srnce si svoje teritóriá starostlivo označujú výlučkami z pachových žliaz a chránia ich pred inými samcami, často aj za cenu súboja. V lete sú srnce aj srny teritoriálne a žijú buď samostatne alebo v malých skupinách.
Srnčia zver má vynikajúci sluch a čuch, no jej zrak je slabší. Vďaka tomu dokáže rýchlo reagovať na podozrivé zvuky a vyhýbať sa nebezpečenstvu. Srnce nie sú vytrvalí bežci, ale vedia sa efektívne ukryť v hustých porastoch, kde sú pred predátormi relatívne v bezpečí.
V čase ruje, ktorá prebieha od polovice júla do polovice augusta, srnce aktívne vyhľadávajú rujné srny a dvorenie je často sprevádzané hlasnými prejavmi a naháňačkami. Počas tohto obdobia si srnce ochraňujú svoje územie ešte intenzívnejšie, aby si zabezpečili prístup k samiciam.
Gravidita srnčej zveri trvá 38 až 40 týždňov, pričom oplodnené vajíčko prechádza tzv. latentnou graviditou, čo znamená, že sa vývin zastaví na niekoľko týždňov. Srnčatá sa rodia zvyčajne v máji až júni a sú spočiatku utajené v hustom poraste, kde ich matka pravidelne dojčí.
Strava srnčej zveri je veľmi špecifická. Uprednostňuje vysoko výživné rastliny, ako sú listy a konáriky drevín, trávy, byliny a rôzne lesné plody. Srnce prijímajú potravu hlavne za šera, aby sa vyhli nebezpečenstvu. Nedostatočná výživa počas zimy môže viesť k výraznému úbytku hmotnosti, čo ohrozuje ich prežitie.
Srnčia zver patrí k neodmysliteľnej súčasti našich lesov a svojím správaním a nárokmi na prostredie zanecháva nezameniteľný odtlačok v našej prírode.
